S pokusmi o poistné podvody sa (nielen) v našej poisťovni stretávame na pravidelnej báze. Aj napriek tomu, že sa takéto správanie podvodníkom nevypláca a za svoje nekalé nápady si mnohokrát okrem pokuty vyslúžia aj niekoľkoročné tresty, nebráni im to ďalej vymýšľať stále kreatívnejšie a sofistikovanejšie spôsoby, ako sa nelegálne obohatiť. Zbierku niekoľkých ozaj trúfalých podvodov zo zahraničia Vám prinášame v nasledujúcom článku. Dúfame, že sa na nich pobavíte rovnako ako my a že Vás osudy ich protagonistov presvedčia, že je vždy lepšie stáť na správnej strane zákona.
1. Občiansky, prosím
Jeden z najznámejších poistných podvodov má na svedomí Angličan John Darwin. V roku 2002 zinscenoval svoju smrť, ktorá mala nastať počas nehody na kajaku. Od poisťovne zinkasoval státisícové poistné plnenie (vyplatené jeho manželke) a dokonca si prenajal apartmán susediaci s bytom, kde pred „smrťou“ býval so svojou manželkou. Keď nového nájomníka začali podozrievať susedia, so svojou ženou sa odsťahoval na slnečnú Panamu, kde si kúpili dom na pláži. Ich plán najprv prekazil novinár, ktorý ich oboch pri príležitosti kúpy domu odfotografoval a fotku šťastného páru zavesil na internet. Keď však spoločnosť Visa zmenila svoje pravidlá držania účtu a od svojich klientov začala vyžadovať dodatočné potvrdenie totožnosti, Darwinovi neostávalo nič iné než sa vrátiť do Anglicka a predstierať stratu pamäti – neúspešne. Na základe nespochybniteľných dôkazov (a následného priznania) bol spolu so ženou odsúdený na šesťročný trest a povinnosť splatenia svojich státisícových dlhov. Zatiaľ čo jeho manželka svoju čiastku dokázala splatiť, John svoj dlh zatiaľ znížil len o 121 libier. Možnosť na prilepšenie mu možno ponúkne vydanie jeho pripravovaných memoárov svojho pestrého života. Jeho príbeh sfilmovala v roku 2010 aj britská BBC pod názvom Canoe Man.
2. Vymyslená identita
Svojský (a morbídny) podvod si vymysleli 4 šesťdesiatničky z Kalifornie. Vytvorili identitu strýka s menom Jim Davis a na jeho meno založili rovno dve životné poistky. Ako sa dalo predpokladať, fiktívny pán si požil len niekoľko mesiacov, po ktorých ho čakala rýchla smrť. Po vytvorení falošného úmrtného listu mu dámy zorganizovali naozaj pompézny pohreb – podľa bločkov, ktoré vydokladovali poisťovniam stál až 30 000 dolárov (čo je pochopiteľné, keďže hlavná iniciátorka podvodu bola zároveň majiteľka pohrebníctva). Keď bola rakva s figurínou a kravskými pozostatkami (aby mala správnu váhu) uložená šesť stôp pod zemou, dámy si vydýchli a začali svoje ľahko zarobené peniaze míňať. Poisťovňa sa však začala prípadom zaoberať. Kým bol na miesto vyslaný tím odborníkov, duchaprítomná vedúca pohrebnej služby (a iniciátorka podvodu) dala rakvu exhumovať, „pozostatky“ rýchlo spálila a vyšetrovateľom z poisťovne tvrdila, že popol jej milovaného strýka rozsypali do Tichého oceána presne tak, ako si to želal (prečo ho nenechali spáliť rovno, ostáva záhadou). Ani neprítomnosť tela však nezabránila tomu, že ich kreatívny zločin vyšiel najavo. Keď si poisťovne bližšie posvietili na bločky, výpisy z účtov a sfalšované dokumenty, ich podvod bol razom odhalený a dámy si za svoj kúsok vyslúžili niekoľkoročný trest.
3. Cigary
Obzvlášť vynaliezavý bol mladý právnik zo Severnej Karolíny, ktorý si ku svojmu poisteniu domácnosti pripoistil krabicu luxusných cigár – poistenie malo kryť povodeň, víchricu a dokonca aj požiar. Nie je treba dodávať, že jeho investícia skutočne do mesiaca „zdymila“. Právnik si teda požiadal o vyplatenie poistky z dôvodu, že „o cigary prišiel pri sérii menších požiarov“. Poisťovňa sumu odmietala vyplatiť, keďže sa (správne) domnievala, že cigarety muž vyfajčil. Súd však rozhodol v prospech poisteného a nariadil poisťovni vyplatiť plnú čiastku (15 000 dolárov). Tá ju vyplatila, no šikovného právnika obratom zažalovala za 24-násobné podpaľačstvo. Tak ako ostatným, ani jemu sa podvod nevyplatil a inkasoval tak 24-tisícovú pokutu a dvojročné väzenie.
4. Internetová mačka
O niečo menej premyslené to mal muž z Ruska, ktorý si chcel uplatniť poistné plnenie na základe smrti svojho domáceho miláčika – mačky, ktorá však podobne ako Jim Davis z predchádzajúceho príbehu nikdy neexistovala. Po smutnej smrti pod kolesami auta si vypísal žiadosť o poistné plnenie. Poisťovňa sa mu rozhodla vyplatiť v prepočte 50 eur. Keďže si podvodník predstavoval vyšší zisk, poisťovni zaslal fotky svojej mačky ako dôkaz, že išlo o vzácnu a drahú rasu, ktorej hodnota bola v niekoľkých tisícoch. Tento podvod mal však najkratšie trvanie – rýchly prieskum na internete ukázal, že obdŕžaná fotka bola prvá, ktorá sa pri zadaní frázy „white cat“ zobrazila vo vyhľadávaní na Googli (a ktorá pôvodne pochádzala z Wikipédie). Výmyselníkovi, ktorý však trvá na svojej nevine hrozí až rok vo väzení.
5. Ďakujem, dám si radšej šalát
Aj poisťovne majú niekedy dni ako vystrihnuté zo seriálu CSI. Napríklad vtedy, keď sa istá Carla Patterson snažila využiť poistenie zodpovednosti svojej obľúbenej reštaurácie. Obvinila ju z toho, že vo svojej polievke našla myš. Na súde žiadala odškodné vo výške 500 000 dolárov, ktoré by jej možno bolo vyplatené, ak by poisťovňa situáciu nepreverila poriadne – jej vyšetrovaním bolo zistené, že myš vo svojich pľúcach nemala žiadnu polievku a podľa stavu jej srsti sa v nej ani nevarila. Carla tak namiesto pol milióna získala polievku zadarmo počas jedného roka v najbližšej väznici.
6. Zakliaty Titanic
Na záver tu máme jeden z najznámejších, no dosiaľ nepreukázaných poistných podvodov. Niekoľkí historici a mnoho priaznivcov konšpiračných teórií verí, že narazenie Titanicu do ľadovca 12. apríla 1912 nebola nehoda, ale skôr premyslený podvod s tragickými následkami. Keď v septembri predchádzajúceho roku sesterská loď Titanicu, Olympic, chybou kapitána nabúrala do krížnika Hawke, poisťovňa odmietla plniť a výrobnej spoločnosti White Star Line vznikli takmer devastačné škody. Údajne sa preto rozhodla pre odvážny plán.
Loď Olympic opravili za pár drobných len natoľko, aby na prvý pohľad vyzerala nepoškodene a zvládla preplávať aspoň polovičnú trasu do Ameriky. V deň D vymenili lode (ktoré boli rovnako dlhé a až na pár odchýlok v rozmiestnení okien takmer identické). Poškodená Olympic tak vyplávala na oceán. Tam mala byť šikovne potopená, tentokrát už s nárokom na vyplatenie poistky. Titanic sa mal o niekoľko mesiacov na to v tichosti objaviť pod menom svojej sesterskej lode, ktorá prešla opravou a ďalej brázdiť vody Atlantického oceánu. Teórii nahráva aj fakt, že zakladateľ lodnej spoločnosti J.P. Morgan, ktorý sa mal plavby zúčastniť niekoľko dní pred vylodením zmenil plány – a to isté radil aj svojím najbližším priateľom.
Kvôli nepriazni počasia sa však smelý plán zmenil na tragédiu, ktorá si vyžiadala takmer 1500 životov a ovplyvnila osudy tisícov ďalších. Pre hmlu narazil Titanic do ľadovca v horšom uhle, než sa predpokladalo a jeho potopenie tak prebehlo omnoho rýchlejšie. A aj keď v blízkosti plávala pripravená loď plná záchranných člnov a diek pre pasažierov (potichu vyslaná rovnakou spoločnosťou White Star Line), kvôli obrovskému množstvu ľadovcov, plávajúcich v tú noc na hladine sa ku Titanicu nemohla dostať včas. Zvyšok je už históriou – vrak lode doteraz skrášľuje dno oceána 600 kilometrov juhovýchodne od kanadského pobrežia. Naproti tomu jeho sesterská loď nesúca názov Olympic sa na more vrátila necelého pol roka po tragédii a vody brázdila až do roku 1935, kedy odišla na zaslúžený dôchodok.
