Vysokozdvižný vozík – podlieha PZP alebo nie?

V našej praxi sa často stretávame s otázkami ohľadom povinnosti PZP pre vysokozdvižné vozíky. Ku škodám tretích osôb spôsobenými prevádzkou vysokozdvižného vozíka totiž dochádza pomerne často. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na fakt, že rozhodovacia prax všeobecných súdov SR je po­merne nejednotná a zatiaľ neexistuje zjednocu­júce stanovisko Najvyššieho súdu SR v tejto veci.

Osobitne možno spomenúť rozhodnutie Krajské­ho súdu Bratislava č. 14Co/64/2011 zo dňa 23. 7. 2013, ktoré judikovalo, že vysokozdvižný vozík nie je motorovým vozidlom. Svoje odôvodnenie však neprepája s ďalšími súvisiacimi zákonmi z oblasti správy dopravy, bez ktorých nie je možné kvalifikovane posúdiť, či ide o motorové vozidlo aj v zmysle zákona o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom č. 381/2001 Z. z. (ďalej len „zákon o PZP“).

Súd len stroho uvádza, že pre posúdenie nie je rozhodu­júca prax, ale legálna definícia. S týmto možno súhlasiť, podľa nášho názoru je však nutné vykla­dať legálnu definíciu v spojitosti so súvisiacimi zákonmi. Keďže prax držiteľov týchto strojov sa v súvislosti so zabezpečením uzavretia povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobe­nú motorovým vozidlom rôzni, predkladáme náš pohľad, ktorým sa prikláňame k názorom viacerých odborníkov a autorov z praxe.

Záver všetkých odborných publikácií hovorí:

Samohybný vysokozdvižný vozík podlieha zákonu č. 381/2001 Z. z.

Nižšie vám prinášame podrobné vysvetlenie, prečo je tomu tak:

V zmysle § 2 písm. a) zákona o PZP sa motorovým vozidlom myslí „samostatné nekoľajové vozidlo s vlastným pohonom, ako aj iné nekoľa­jové vozidlo bez vlastného pohonu, pre ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie alebo obdobný preukaz“. Z toho vyplýva, že pre uznanie za motorové vozidlo musia byť splnené nasledujúce podmienky:

• vozidlo musí byť schopné kontinuálneho pohybu na vozovke,  musí byť samostatné (nejde sa o súbor vozidiel, resp. stroj zložený z viacerých častí, ktoré by bez spoločného zaradenia netvorili ucelený súbor schopný pohybu),
• musí mať vlastný pohon (nemôže byť poháňané ďalším externým strojom, resp. zdrojom energie okrem vlastného),
• musí byť nekoľajové (nesmie ísť o lokomotívu, resp. rušeň pohybujúci sa na železničnej trati, ktorý by bez explicitného vymedzenia, že ide o nekoľajové vozidlo, túto definíciu splnil),  
• a vydáva sa preň osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie alebo obdobný pre¬ukaz. (Na naplnenie tejto podmienky stačí, aby sa osvedčenie vydávalo v zmysle zákona, teda nie je podmienkou jeho reálne vydanie. Pod¬mienkou je len, že za normálnych okolností sa žiadateľovi vydá na jeho žiadosť napr. technický preukaz alebo osvedčenie o evidencii.)

Okrem uvedeného ustanovenia zákona o PZP sa definícia motorového vozidla nachádza aj v ostat­ných právnych aktoch regulujúcich správu dopra­vy. Napríklad v zmysle § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a do­plnení niektorých zákonov sa motorovým vozid­lom myslí „nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom“. Ide síce o širšiu definíciu, vidieť však prienik s charakteristikou podľa zákona o PZP. Táto definícia sa uvádza pre komplexný obraz o danej problematike aj v súvisiacich právnych predpisoch. Na účely tohto textu však treba zdôrazniť, že záväz­ná je definícia uvedená v § 2 písm. a) zákona o PZP.

Prax však ukazuje, že niektoré z nich sa na vozovku opakovane dostávajú, jazdia po nej, a teda aj spôsobujú kolízne situácie, ktoré by za normálnych okolností boli riešené krytím poist­nou zmluvou ako klasické automobily.

Národná banka Slovenska, ale aj poisťovne sa v praxi stretávajú s prípadmi, keď motorové do­pravné prostriedky zadelené do kategórie 10 – Kategória pracovných strojov P, ne­majú uzavreté povinné zmluvné poistenie, keďže ich držitelia sa domnievajú, že nespĺňajú definíciu motorového vozidla. Je pravda, že do kategórie pracovných strojov často spadajú aj stroje a za­riadenia, pri ktorých si ťažšie predstaviť ich bežné a bezproblémové fungovanie na pozemných ko­munikáciách. Prax však ukazuje, že niektoré z nich sa na vozovku opakovane dostávajú, jazdia po nej, a teda aj spôsobujú kolízne situácie, ktoré by za normálnych okolností boli riešené krytím poist­nou zmluvou ako klasické automobily. Kategória P má dve podkategórie PS a PN, pričom na naše účely bude zaujímavá len prvá z nich, keďže kate­gória PN rieši pracovný stroj nesený a vymeniteľný, napr. nadstavbu bez vlastného zdroja pohonu, čo za žiadnych okolností nemožno subsumovať pod definíciu motorového vozidla.

Podľa zákonnej definície prílohy sa samohyb­ným pracovným strojom PS myslí zvláštne vozidlo s vlastným zdrojom pohonu, konštrukčne a svojím vybavením určené len na vykonávanie určitých pracovných činností. Zároveň sa dodáva, že pra­covný stroj samohybný spravidla nie je určený na prepravnú činnosť. Napriek tomu sa stáva, najmä pri presune z miesta na miesto, že sa správa ako klasické motorové vozidlo a regulárne vstupuje na vozovku, čím sa stáva účastníkom premávky na pozemných komunikáciách. Uvedená charak­teristika sedí pre stroje ako vysokozdvižný vozík, cestný valec, samohybný žeriav, rýpadlo, lopatový nakladač a pod.

Vysokozdvižný vozík a PZP

Najtypickejším prípadom, najmä z po­hľadu počtu používaných vozidiel a periodicity potenciálneho stretu s inými vozidlami či oso­bami, je vysokozdvižný vozík.

Primárne je síce určený na prácu v interiéri (v skladoch), stroj ako taký je však schopný aj jazdy po pozemných komunikáciách. Treba spomenúť, že v praxi sa stretneme s vysokozdvižnými vozík­mi, ktoré majú evidenčné číslo vozidla, a teda aj osvedčenie, a sú súčasťou premávky. Niektoré však uvedené osvedčenie ani evidenčné číslo vozidla nemajú a predpokladá sa, že sa budú použí­vať len v interiéri.

• 

Z predchádzajúcej charakteristiky možno usúdiť, či vysokozdvižný vozík spĺňa definíciu motorové­ho vozidla len porovnaním jeho vlastností a cha­rakteristík s podstatnými pojmovými znak­mi motorového vozidla uvedenými v § 2 písm. a) zákona o PZP.

Vysokozdvižný vozík považujeme za samostatné nekoľajové vozidlo, keďže je schopné samostatného pohybu po vozovke. Najzásadnejšou časťou definície je časť § 2 písm. a), kde sa uvádza, že na to, aby mohol byť vysokozdvižný vozík považovaný za motorové vozidlo, musí sa mu vydávať osvedče­nie o evidencii vozidla, technické osvedčenie ale­bo obdobný preukaz. Do pôsobnosti zákona o PZP tak spadá každý stroj, ktorý spĺňa zna­ky motorového vozidla a ktorému by sa v prípade požiadania vydalo príslušné osved­čenie alebo preukaz.

Keďže v prípade vysokozdvižného vozíka prax ukazuje, že nie je jednoznačné, či má alebo nemá byť zaradený do evidencie vozidiel, a teda aj byť povinným subjektom registrácie (mať osvedčenie o evidencii vozidla vydané orgánom Policajného zboru SR), musíme v prvom rade vyriešiť otázku, či sa pre vysokozdvižný vozík vydáva technické osvedčenie alebo obdobný preukaz v zmysle de­finície motorového vozidla zákona o PZP. V tejto súvislosti je nevyhnutné dať do pozornosti § 23 zákona č. 725/2004 Z. z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, kde sa v odseku 3 v druhej vete uvádza, že „v prípade, ak vozidlo nepodlieha prihláseniu do evidencie vozidiel, tak sa mu vydáva technický preukaz“ .

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že ak bol vysokozdvižný vozík (spravidla taký, pri ktorom sa predpokladá častejšia účasť v premávke na pozemných komunikáciách) zaevidovaný na útvare Policajného zboru a bolo mu pridelené aj evidenčné číslo vozidla, je jednoznačne motoro­vým vozidlom podľa zákona o PZP, keďže splnil v plnom rozsahu definíciu motorového vozidla.

Na druhej strane vysokozdvižný vozík, ktoré­ho využitie sa predpokladá skôr v interiérových priestoroch, ako je napríklad sklad alebo hala, nemusí síce byť zapísaný do evidencie vozidiel, no v zmysle § 23 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách by mu malo byť vydané technické osvedčenie vozidla, a teda od okamihu jeho vyda­nia tiež napĺňa aj poslednú časť definície motoro­vého vozidla v zmysle zákona o PZP.

Prikláňame sa k názoru, že nie je podstatné, na aký účel je vysokozdvižný vozík určený, či na interiérové, alebo aj exteriérové použitie, rovnako nie je dôležité, či sa používa na pozemných komunikáciách, v prípade, že spĺňa definíciu motoro­vého vozidla v zmysle § 2 zákona o PZP, jeho držiteľ je povinný uzavrieť poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Uvedené napokon podporuje aj základný účel zákona o PZP, ktorým je zabezpečenie čo najširšej ochrany práv osôb poškodených prevádzkou akýchkoľvek motoro­vých vozidiel.

Vzhľadom na uvedené vysokozdvižný vozík je motorovým vozidlom podľa § 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. a na škodu spôsobenú jeho prevádzkou sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.